Mini grant V4 Gen
Mini grant V4 Gen
Medzinárodný vyšehradský fond podporuje regionálnu spoluprácu medzi organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom rozvíjať ich vzťahy, vymieňať si a zdieľať nápady a podporovať vzájomné porozumenie. Pri presadzovaní európskych hodnôt v strednej Európe spolupracujeme na budovaní lepšie prepojenej budúcnosti.
Mini grant V4 Gen – je projekt, ktorý podporuje krátkodobú mobilitu mládeže vo vekovej skupine 12 – 30 rokov a pomáha propagovať demokratické hodnoty, občiansku účasť a cezhraničný dialóg medzi mladými ľuďmi.
Dvaja hrdinovia, ktorí spojili dva národy navždy
Náš projekt pod názvom „Dvaja hrdinovia, ktorí spojili dva národy navždy“ je zameraný na spoznávanie spoločných dejín dvoch krajín Slovenska a Česka. Bol nám schválený vo výške 10 000 Eur. Projekt bude realizovaný v šk.roku 2025/2026.
Aktivity projektu
Online stretnutie koordinátorov projektu
Prvé online stretnutie s partnerskou školou z Prahy sa uskutočnilo dňa 3.9.2025. Bolo to stretnutie koordinátorov projektu a ostatných zainteresovaných pedagógov. Podrobne sme si na ňom prediskutovali podrobnosti týkajúce sa programu, ako aj cestovania a ubytovania českého tímu u nás. Celé stretnutie sa nieslo vo veľmi priateľskej atmosfére a v diskusii sme si vyjasnili všetky otázky, ktoré pri plánovaní vznikli. Už teraz sa tešíme na online stretnutie našich žiakov, ako aj na samotné mobility.
Vo štvrtok 2. 10. 2025 sa uskutočnilo úvodné online stretnutie žiakov 9.A našej školy a deviatakov z Prahy, ktorí spolupracujú na projekte V4 Gen Mini-Grant - "Hrdinovia, ktorí spojili dva národy navždy". Bolo to krátke stretnutie, kde naši žiaci predstavili českým rovesníkom program, ktorý ich čaká na Slovensku v týždni od 6. 10. - 10. 10. 2025. Po prezentácii programu sa oba tímy zhodli na tom, že sa na spoločne strávený týždeň veľmi tešia. Sme radi, že vďaka takýmto projektom spájame mládež zo susedných krajín a spoznávame našu spoločnú minulosť.
V pondelok 6. 10. 2025 sme zahájili náš ďalší medzinárodný projekt podporený Vyšehradským fondom. Odštartovali sme naozaj skvele - besedou s výnimočnou spisovateľkou Veronikou Homolovou Tóthovou, autorkou kníh Mengeleho dievča a Mama milovala Gabčíka.
Práve druhá kniha rozpráva príbeh hrdinu, o ktorom je náš projekt "Dvaja hrdinovia, ktorí spojili dva národy navždy", ako aj o ľuďoch, ktorí mu na jeho hrdinskej ceste obetavo pomáhali. Pani spisovateľka veľmi pútavým spôsobom priblížila slovenským aj českým žiakom spôsob svojej práce, ale aj udalosti v období, ktoré v knihe opisuje. Žiaci sa o tému živo zaujímali a pýtali sa množstvo otázok. Dozvedeli sme sa aj to, čomu sa venuje teraz a na akú knihu sa z jej dielne môžeme tešiť.
Na záver besedy nám pani Tóthová podpísala zakúpené knihy a rozlúčili sme sa s tým, že sa určite v budúcnosti stretneme na besede v našej obecnej knižnici. Veľká vďaka patrí aj kníhkupectvu Martinus, ktoré nám bezodplatne poskytlo priestory na túto besedu. Veľmi si to vážime.
V utorok 7.10. 2025 sme pred bránou našej školy uvítali našich hostí z Prahy. Hneď po úvodnom zvítaní sme sa pobrali do školskej knižnice, kde sme oficiálne otvorili program nášho spoločného projektu. Ako tradične, začali sme folklórnym vystúpením našich najmladších žiakov Tomáška Jókaya, Stanky Švolíkovej, Bibiánky Együdovej a Paulínky Belanovej, za hudobného sprievodu deviataka Filipa Belana a pani učiteľky Márie Együdovej. Nasledoval príhovor a predstavenie našej školy v podaní pani riaditeľky a odovzdávanie darčekov všetkým účastníkom projektu. Zoznamovacie hry prebehli pod vedením našich deviatačiek a po krátkej prestávke na občerstvenie otvorila tému projektu pani učiteľka Tulová svojím úvodom do témy a deviataci krátkou dramatizáciou úryvku z knihy Mama milovala Gabčíka.
Po rozdelení do medzinárodných skupín pracovali slovenskí a českí žiaci na workshope na tému hrdinovia v priestore a čase, diskutovali v rámci svojich skupín o citátoch o hrdinstve, paralelách s dneškom a záver workshopu sa týkal pamäti a odkazu, kde si žiaci vyžrebovali námet, ktorý mali v rámci témy projektu spracovať, ako napríklad napísať báseň, zahrať scénku, vytvoriť obálku knihy, plagát, komiks, či napísať list Gabčíkovi.
Žiakom sa tento workshop veľmi páčil, živo medzi sebou diskutovali, analyzovali rôzne možnosti, navzájom sa podporovali a pre nás vyučujúcich bola radosť ich sledovať pri práci. Rozvíjali si nielen povedomie o našej spoločnej histórii, ale aj kritické myslenie, schopnosť pracovať v tíme a tolerovať názor druhých.
Po dobrom školskom obede sme odišli do Levíc, kde sme s lektorom Tekovského múzea navštívili rozhľadňu maršala Malinovského na najvyššom vrchu Levíc, Vápniku. Pán lektor nám pútavo rozprával o bojoch, ktoré v Leviciach prebiehali počas 2. svetovej vojny a na čo sa rozhľadňa využívala. Neobišli sme ani Levický hrad a Tekovské múzeum, kde chlapcov najviac zaujali dobové zbrane, ale aj historická lekáreň, či mrazivá legenda o Žigmundovi, ktorý údajne dodnes na hrade straší.
Tretí deň nášho projektu sme strávili na cestách. V ranných hodinách sme autobusom odcestovali do Banskej Bystrice, kde sme navštívili múzeum SNP. Po krátkom úvodnom filme a výklade pani lektorky sme si prezreli exponáty. Repliky niektorých z nich sme si dokonca mohli sami vyskúšať, ako napríklad ľanový vojenský kabát, dobový telefón, strelné zbrane, či granát. Celé naše bádanie bolo sprevádzané vysoko odborným a nesmierne zaujímavým výkladom pána lektora. Vďaka návšteve tohto múzea sme sa znova o čosi bližšie ponorili do tematiky 2. svetovej vojny v Československu.
Po dobrom obede v centre Banskej Bystrice sme si prezreli námestie SNP, vypočuli si informácie o Hodinovej veži, ktorú domáci nazývajú aj šikmou a o Mariánskom stĺpe. Banská Bystrica nás očarila krásnou slnečnou jesennou atmosférou.
Z Banskej Bystrice sme pokračovali do Slovenskej Ľupče, kde sme navštívili Ľupčiansky hrad, ktorý bol počas 2. svetovej vojny využívaný aj ako internačný tábor. Od pani sprievodkyne sme sa dozvedeli viac o histórii hradu, o jeho panovníkoch, o tom, ako sa na hrade striedali majitelia a aké vzácne artefakty a architektonické zvláštnosti ukrýva. Celým dnešným dňom nás sprevádzala dobrá nálada a z dneška si odnášame len tie najkrajšie spomienky. Sme radi, že našim českým partnerom môžeme na Slovensku ukázať to, na čo sme právom hrdí.
Predposledný deň sme znova cestovali a spoznávali miesta, ktoré majú spojitosť s hrdinom Jozefom Gabčíkom a 2. svetovou vojnou na Slovensku. Deň sme začali v Kozárovciach na Námestí padlých, kde sme si pri pamätníku uctili padlých položením venca a zapálením kahancov. Sprevádzal nás aj pán starosta, ktorý našich českých partnerov privítal v obci a porozprával im niečo z histórie nielen vojnového obdobia, ale aj o udalostiach pred a po 2. svetovej vojne.
Následne nás pán starosta sprevádzal aj do Rajeckých Teplíc, časti Poluvsie, rodiska Jozefa Gabčíka. Tam, pri jeho pamätníku, nás už čakali pani Soňa Vanovčanová, historička a výkonná riaditeľka OZ Múzeum a pamätník J. Gabčíka a pani majorka žilinského 5. pluku zvláštneho určenia Světlana Tomanová. Naši a českí žiaci tam opäť položili veniec a zapálili kahance na znak úcty. Pani Vanovčanová nám porozprávala o histórii tohto miesta, priblížila nám Gabčíkovo detstvo, rodinu a život pred jeho vojenskou kariérou. Pamätník sa týči nad siedmimi schodmi, kde každý schod nesie meno jedného z výsadkárov atentátu na Heydricha. Po chvíli sme sa presunuli do jeho pamätnej izby, ktorú zriadili v budove miestnej železničnej stanice. Tam sme sa dozvedeli ešte viac podrobností o osobe Jozefa Gabčíka, ako aj o poslaní výsadkárov v 2. svetovej vojne od pani Tomanovej, ktorá bola sama výsadkárkou. Jej pútavé rozprávanie bolo umocnené nástennými panelmi, ktoré fotografiami dokumentovali Gabčíkov osobný a profesionálny život. Pani Tomanová vyzdvihovala jeho zmysel pre spravodlivosť, česť a jeho odvahu, ako aj to, že sa hrdo hlásil k čechoslovakizmu.
Z Rajeckých Teplíc sme sa presunuli do Žiliny, kde sme navštívili pamätník hrdinov 2. svetovej vojny na cintoríne Bôrik a po ceste domov sme našim českým priateľom ukázali klenot slovenského folklóru, obec Čičmany. Tradičné chalúpky s čičmanskými vzormi nám všetkým učarovali. Je to ďalší unikát, ktorým sa môžeme pýšiť.
Počas dlhej cesty sme sa občerstvili tzv. suchým obedom, ktorý žiakom pripravili naše pani učiteľky a použili pri tom sponzorské dary od spoločnosti Pekáreň Dumas Maslen Hronský Beňadik a Cloetta Levice, ktorým za ne veľmi pekne ďakujeme. Všetkým ich výrobky veľmi chutili.
Všetko, čo raz začne, musí aj skončiť, a tak sa slovenská časť nášho projektu dostala do finále. Po týždni plnom aktivít, cestovania, zážitkov, nových vedomostí a zábavy prišiel posledný deň, ktorý sme venovali vyhodnocovaniu a bilancovaniu.
Deň sme začali v škole tvorením mostu medzi národmi. Žiaci si v česko-slovenských tímoch zvolili vždy dva obrázky, ktorými na nástenke spojili naše dve štátne vlajky. Tešilo nás, že českí partneri mnohé zo slovenských miest poznali - aj vďaka nášmu projektu. Neskôr písali list budúcim generáciám. Bolo zaujímavé čítať, ako sú pre našich žiakov dôležité zásady demokracie, tolerancie a mieru. Dáva nám to nádej, že táto generácia si bude ctiť tie správne hodnoty a ozajstné priateľstvá.
Ako spätnú väzbu žiaci vyplnili stručný hodnotiaci formulár, kde sa vyjadrili k celkovej organizácii projektu, jeho programu, aj k jednotlivým aktivitám. Potešilo nás, že ho zhodnotili veľmi pozitívne.
Po krátkej prestávke sme pokračovali naším obľúbeným Actionbound - je to online aplikácia, kde v zmiešaných skupinách žiaci pracovali na rôznych úlohách, ako sú kvízové otázky, či zhotovenie videa a fotografie. Výsledky sme si spoločne odprezentovali v našej jazykovej učebni. Zo správnych odpovedí v kvízoch sme mali obrovskú radosť, nakoľko sa otázky týkali informácií, ktoré na rôznych miestach Slovenska odzneli počas celého týždňa. Na videách a fotografiách sme sa všetci skvele pobavili (viď krátke video).
Veľkú prestávku strávili českí žiaci spolu s našimi žiakmi vonku, kde si zahrali aj futbal a spoznali aspoň na chvíľu žiakov ostatných tried. Veľmi ocenili to, že naši žiaci môžu tráviť prestávky vonku, tiež by to v ich škole prijali.
Po dobrom obede sme ich s deviatakmi odprevadili na vlak, zaželali im šťastnú cestu a po emotívnej rozlúčke s našimi žiakmi naši českí priatelia odcestovali späť do Prahy. Už teraz sa tešíme na naše opätovné stretnutie, ktoré sa uskutoční v týždni od 8. 12. do 12. 12. 2025 v metropole Českej republiky.
Praha 8.-12.12.2025
Prvý deň nášho programu v Prahe v rámci projektu V4 „Dvaja hrdinovia, ktorí spojili dva národy navždy – Gabčík, Kubiš“ bol plný silných dojmov. Hneď po príchode sme navštívili Kobylisy Střelnice – miesto, kde počas Heydrichiády položili život stovky nevinných ľudí. Stáť tam, kde boli popravení muži, ženy a dokonca aj deti za pomoc parašutistom, či za obyčajnú odvahu nepodľahnúť strachu, bolo nesmierne dojímavé. Ich obete nám pripomenuli cenu slobody, ktorú dnes tak ľahko považujeme za samozrejmosť.
Ďalším zastavením bol pamätník v Holešovičkách, ktorý opäť prehĺbil naše pochopenie hrdinstva Gabčíka a Kubiša, ale aj utrpenia celého národa. História tu dýchala z každého kroku. Je to miesto vykonania atentátu, keď sa Heydrich autom prepravoval zo svojho bydliska na Pražský hrad, kde mal svoju kanceláriu.
Večer sme prežili v úplne inom tóne – na vianočných trhoch v centre Prahy. Svetlá, vône a pokojná sviatočná atmosféra vytvorili krásny kontrast k náročným momentom dňa. Pripomenulo nám to, že aj v tie najtemnejšie časy ľudia túžili po nádeji, rovnako ako my dnes.
Bol to krátky, no veľmi silný úvod do nášho programu – deň, ktorý nás spojil s minulosťou a zároveň obohatil prítomnosť.
„Vitajte v našej škole“ - týmto nápisom nás uvítali naši pražskí kamaráti v ich prezentačnej miestnosti, kde prebehlo veľmi priateľské a milé privítanie. Začalo príhovorom pani místostarostky, ktorá vyzdvihla dôležitosť spoločných medzinárodných projektov a najmä zachovávanie dobrých vzťahov medzi našimi národmi. Našej pani riaditeľke odovzdala certifikát a všetci sme dostali upomienkové darčeky. Nasledoval príhovor pána riaditeľa Petra Kubičku, ktorý ocenil nielen prácu žiakov na projekte, ale aj snahu a zanietenosť učiteľov, ktorí sa na príprave a realizácii projektu podieľajú. Nasledoval kultúrny program, v ktorom sa nám predstavili mladší žiaci zo súboru Notečka hrou na flautu a spevom detí zo súboru Klíček. Zatancovali nám aj deti z miestneho tanečného krúžku a na priečnej flaute a gitare nám zahrali aj starší žiaci.
Po krátkej prestávke nasledovala úniková hra, kde žiaci v zmiešaných česko-slovenských tímoch v priestoroch školy plnili rôzne úlohy, ktoré ich vtiahli do témy projektu „Dvaja hrdinovia, ktorí spojili dva národy navždy“. Po dobrom školskom obede sme sa metrom presunuli do Armádneho múzea na Žižkove, kde lektor múzea rozdal žiakom pracovné listy, aby interaktívnou formou prešli celou expozíciou múzea. Žiaci znova pracovali v tímoch, táto téma ich veľmi zaujala a plne vtiahla do témy 2. svetovej vojny.
Po návrate do školy nás čakali chodby plné vianočných predajných stánkov a nádvorie školy sa zmenilo na pódium a hľadisko. Vianočný program si pripravili malí aj veľkí žiaci a v jeho závere sa 2 vianočnými piesňami predstavili aj naši žiaci, spoločne s ich českými kamarátmi. V tejto sviatočne ladenej atmosfére sme sa metrom prepravili na Námestie mieru, ktorého dominantou je Bazilika svätej Ľudmily, v tomto adventnom období dotvárajúca čaro nádherných vianočných trhov s tradičnými výrobkami a pochutinami z Čiech. Už teraz sa tešíme na zajtrajšok a nové zážitky.
Deň sme začali v škole hodinou dejepisu, kde žiakom pán učiteľ pútavou formou priblížil obdobie pred operáciou Antropoid a aj obdobie po nej, Heydrichiádu. Následne žiaci pracovali v skupinách na dejepisnom workshope, kde spolu vyhľadávali informácie o rôznych udalostiach a taktiež vyjadrovali svoje pocity z danej témy. Potom sme sa presunuli do športového centra na lezeckú stenu, kde si deti vyskúšali výcvik parašutistov na vlastnej koži.
Po obede sme sa už tešili do pravoslávneho kostola sv. Cyrila a Metoda na Resslovej ulici, kde sa v podzemnej krypte nachádza snáď najdôležitejší pamätník Heydrichiády. Hneď na začiatku nám lektor urobil veľmi výstižný úvod a pustil krátky dokumentárny film o spomínanom období. Milo ho prekvapilo, koľko toho naši českí a slovenskí žiaci vedeli o atentáte a následných udalostiach. Neskôr sme sa už presunuli do miestnosti, kde boli siedmi výsadkári vyobrazení v životnej veľkosti a dozvedeli sme sa o ich životoch rôzne, aj vtipné informácie. Nasledovala návšteva samotnej krypty, kde prebiehali záverečné boje medzi výsadkármi a fašistami. Bolo to veľmi pútavé a pri výklade sme takmer nedýchali. Táto téma je nesmierne náročná, ale zároveň poučná a dokazuje, že hrdinstvo a odvaha môžu meniť dejiny. Napokon sme vyšli hore do priestorov kostola, kde sa nám venoval pán Milan Bilý, miestny duchovný, ktorému týmto veľmi pekne ďakujeme za vyčerpávajúcu prednášku, odhalenie vniknutia nacistov do krypty, či nahliadnutie na chórus kostola, kde sa výsadkári ukrývali a kde dodnes vidno stopy po granátoch.
Z kostola sme išli do Slovenského inštitútu v Prahe, kde sme sa dozvedeli o fungovaní tejto organizácie a prezreli sme si výstavu nádherných fotografií Slovenska. Po ceste do obchodného centra Palladium sme sa kochali nádhernou architektúrou Obecného domu, Prašnej brány a Českej národnej banky. Naše dni sú nabité programom, ale zároveň plné krásnych zážitkov s vianočnou atmosférou.
Dnešný deň sme výnimočne nezačínali v škole, pretože hneď ráno sme cestovali do Lidic, mesta s tragickým osudom. V miestnej galérii nás čakal vzdelávací program s názvom Deň, keď sa mi zmenil život. Pomocou metódy hrania rolí si žiaci v skupinách vyskúšali vžiť sa do pocitov príslušníkov dvoch rodín, ktoré aj reálne boli súčasťou lidickej tragédie. Žiakov sa osudy týchto rodín hlboko dotkli. Nasledovala prehliadka tohto veľmi dôstojného pietneho miesta. Prešli sme Novými Lidicami, ktoré boli postavené v roku 1947 pre preživšie ženy a ich deti a ružovou záhradou, ktorá spája Nové a pôvodné Lidice, sme sa dostali k pamätníku lidických detí. Zavraždených ich bolo dovedna 82 a toto pôsobivé súsošie stvárňuje konkrétne deti z obce. Tieto deti hľadia na údolie, kde pred júnom 1942 stáli ich domy, kostol, škola a boli popravení všetci lidickí muži, nezachovalo sa nič. Dokonca aj stromy, rybník, či koryto potoka boli zlikvidované. Paradoxom celej tejto tragédie je, že celé vyhladenie Lidic sa udialo na základne chybne interpretovanej súkromnej korešpondencie. Táto udalosť mala silnú odozvu aj v zahraničí, kde na znak podpory nazývali obce Lidicami a dokonca sa tento názov stal aj dievčenským menom. Odchádzali sme so silným emotívnym zážitkom a pohnutím.
Po tomto náročnom dopoludní sme sa vrátili späť do Prahy, kde sme šli priamo na Pražský hrad. Počasie nám prialo a mohli sme si vychutnať slnkom zaliate výhľady na toto stovežaté mesto. Celý čas nás sprevádzali naši českí kamaráti, ktorí nám približovali dejiny tohto miesta.
Podvečer sme navštívili Národné múzeum, z kupoly ktorého sme opäť obdivovali výhľad, teraz už večerného Václavského námestia. Múzeum nás očarilo majestátnymi priestormi, plnými vzácnych a jedinečných exponátov. Zajtra nás čaká posledný deň v tomto krásnom meste s našimi skvelými priateľmi.