Dňa 14. 3. 2019 v rámci „ Marca – mesiaca knihy“ sme v našej ZŠ s MŠ Kozárovce uskutočnili besedu s p. Ing. Ondrejom Krajčim, autorom knihy : „Ako to bolo voľakedy okolo Slovenskej brány“.
Ako vznikla táto kniha a prečo?
Kedysi dávno bol autor na prednáške pátra Michala Slivku, redemptoristu, dlhoročného misionára v Indii. Po spoločnom obede mu páter prikázal, zapísať do písanky všetky spomienky staré okolo päťdesiat rokov. Dnes je už páter v Božom náručí, ale autor knihy mu za jeho vtedajšie slová zo srdca ďakuje.
Ujo Ondrej začal pútavou formou rozprávať o knihe najskôr mladším žiakom, ktorých najviac zaujalo rozprávanie o tom, s čím a ako sa voľakedy deti hrávali.
A aké to boli hry?
Chlapci sa hrávali s guľkami. Boli farebné, hlinené, rovnakej veľkosti, najvzácnejšie boli „sklenačky“. Hralo sa na kotlík, ktorý pätou topánky vyvŕtali hocikde pred domom. Potom urobili čiaru, od ktorej sa hádzalo do kotla, a kto trafil najviac, ten zobral všetky, aby ich potom rozhodil smerom na kotlík. Ktoré doň padli, tie už boli jeho.
Starší žiaci so záujmom počúvali rozprávanie o vojne, ktorá poznačila život ľudí v okolí Slovenskej brány. Mnohým z nás sa tisli do očí slzy, keď sme počúvali príbeh o mladej rehoľnej sestre, ktorá prišla na návštevu do rodičovského domu a dobre mierená strela ukončila jej mladý nevinný život priamo v rodičovskom dome. Tiež skutočný príbeh o dvoch deťoch - päť a desaťročnom dievčatku, ktoré sa stali živými terčmi tajomných strelcov z Krivínskych brál, a ktorým vlastný otec, ktorý nebol stolár, musel pozbíjať len tak z dosiek rakvičky, aby na ich mŕtve tielka nemuseli hádzať ťažké hrudy zeme. Na záver vyslovil autor krátku , ale úprimnú prosbu : „Bože, nedopusť, prosím, aby sa to zopakovalo!“
Ujovi Ondrejovi veľmi pekne ďakujeme za to, že zozbieral tieto spomienky, zapísal ich pre nás, ako aj pre budúce generácie. Do jeho ďalšieho života sme mu všetci z úprimného srdca zaželali veľa zdravia a veľa, veľa síl pre zozbieranie a napísanie možno ďalšieho pokračovania knihy.
Besedu sprostredkovala p. uč. Mgr. Mária Hlavová.