Dnešný deň sme výnimočne nezačínali v škole, pretože hneď ráno sme cestovali do Lidic, mesta s tragickým osudom. V miestnej galérii nás čakal vzdelávací program s názvom Deň, keď sa mi zmenil život. Pomocou metódy hrania rolí si žiaci v skupinách vyskúšali vžiť sa do pocitov príslušníkov dvoch rodín, ktoré aj reálne boli súčasťou lidickej tragédie. Žiakov sa osudy týchto rodín hlboko dotkli. Nasledovala prehliadka tohto veľmi dôstojného pietneho miesta. Prešli sme Novými Lidicami, ktoré boli postavené v roku 1947 pre preživšie ženy a ich deti a ružovou záhradou, ktorá spája Nové a pôvodné Lidice, sme sa dostali k pamätníku lidických detí. Zavraždených ich bolo dovedna 82 a toto pôsobivé súsošie stvárňuje konkrétne deti z obce. Tieto deti hľadia na údolie, kde pred júnom 1942 stáli ich domy, kostol, škola a boli popravení všetci lidickí muži, nezachovalo sa nič. Dokonca aj stromy, rybník, či koryto potoka boli zlikvidované. Paradoxom celej tejto tragédie je, že celé vyhladenie Lidic sa udialo na základne chybne interpretovanej súkromnej korešpondencie. Táto udalosť mala silnú odozvu aj v zahraničí, kde na znak podpory nazývali obce Lidicami a dokonca sa tento názov stal aj dievčenským menom. Odchádzali sme so silným emotívnym zážitkom a pohnutím.
Po tomto náročnom dopoludní sme sa vrátili späť do Prahy, kde sme šli priamo na Pražský hrad. Počasie nám prialo a mohli sme si vychutnať slnkom zaliate výhľady na toto stovežaté mesto. Celý čas nás sprevádzali naši českí kamaráti, ktorí nám približovali dejiny tohto miesta.
Podvečer sme navštívili Národné múzeum, z kupoly ktorého sme opäť obdivovali výhľad, teraz už večerného Václavského námestia. Múzeum nás očarilo majestátnymi priestormi, plnými vzácnych a jedinečných exponátov. Zajtra nás čaká posledný deň v tomto krásnom meste s našimi skvelými priateľmi.