• Ako sa predškolák prváčikom stal...

        • Milí rodičia,

             onedlho nastane čas, kedy sa vaše detičky prvýkrát naostro zoznámia so školskými lavicami. V škole budú tráviť určitú časť dňa, medzi kamarátmi, s novou pani učiteľkou v novom prostredí a na to nadväzujúcimi kopiacimi sa školskými povinnosťami. Bolo by vhodné preto budúceho prváčika pozitívne motivovať k školskému prostrediu a dostatočne ho pripraviť do novej etapy života. 

             V každom dospelom rezonujú rôzne spomienky zo školského prostredia. Či zažil lepšie alebo horšie chvíle, pamätáme si na svoje šibalstvá, prvú pani učiteľku, zákazy, či príkazy, ktoré boli pre nás ako deti najväčšími nepriateľmi. Po čase mnohí zabudnú na určité školské okamihy vybavujúce sa opäť v čase, keď pripravujeme svoje dieťa do prvého ročníka. Vtedy sa vynoria pamätné okamihy spojené s našimi školskými lavicami.

             Teraz je však podstatný malý človiečik, ktorého potrebujeme dostatočne pripraviť do jeho novej etapy života. V tomto období je pre predškoláka nesmierne dôležité, aké informácie týkajúce sa školy od svojho okolia dostane. Preberá postoje a názory rodičov na školu a vzdelávanie. Aby budúci prváci zvládli rolu školáka, potrebujú dostatočnú stimuláciu a podporu od svojho prostredia. Potrebujú byť motivovaní, oboznámení, čo pozitívne a zaujímavé ich v škole čaká, ako škola funguje... Zároveň nemenej dôležitými sa stávajú sociálne zručnosti, ako sa správať v jednotlivých sociálnych situáciách - koho pozdraviť, kedy a ako, komu tykať, či vykať .. Hovoríte, že to niektoré deti ešte dobre nezvládajú? Nevadí. Hoci sa veľmi snažíte, jednoducho to nemusí byť zapríčinené vašim zlyhaním. S danými schopnosťami dieťaťa súvisí zrelá centrálna nervová sústava, ktorá je základom úspechu pri nástupe dieťaťa do školy -  so zrelou CNS dieťa disponuje lepšími regulačnými schopnosťami, je emočne stabilnejšie, má primerané motorické schopnosti, zrakové a sluchové vnímanie, podáva lepší školský výkon a keď bude čeliť určitej záťaži, prejaví sa jeho schopnosť prirodzene a efektívnejšie ju zvládať. Netreba sa preto vzdávať, iba sa riadiť porekadlom, trpezlivosť ruže prináša. Škola aj tak sekundárne podnecuje správanie dieťaťa, preto si rodičia môžete byť istí, že to čo dieťa doteraz nezvládlo, zvládne čoskoro. 

           

          Ako by mali teda rodičia predškoláka pozitívne pripraviť dieťa na školu?

             Veľmi jednoducho - komunikáciou a nácvikom. Stačí, keď si vyhradíte pár minút na neformálny rozhovor o tom, ako to v takej veľkej škole chodí. Popíšete dieťaťu, aký je školský harmonogram dňa - a ak si to už dobre nepamätáte, tu je malý ťahák:

          • v škole sú triedy, do ktorých chodia žiaci spoločne sa učiť nové veci
          • každá trieda má svoju pani učiteľku a žiakov
          • každý žiak má svoje miesto pri lavici
          • do školy sa chodí každý deň v pracovnom týždni so školskou taškou
          • v škole sa striedajú hodiny s prestávkami
          • cez hodinu deti počúvajú výklad pani učiteľky, ak niečo chcú povedať, prihlásia sa
          • za prácu na hodine pani učiteľka odmení žiakov pečiatkou, známkou, či bodmi
          • cez prestávku je priestor na oddych a desiatu
          • na hodinách sa deti učia čítať, písať, počítať, kresliť, spievať, spoznávať prírodu, krajinu a zvieratká
          • po vyučovaní idú deti domov alebo do školského klubu detí
          • v školskom klube detí je so žiakmi pani vychovávateľka, ktorá deťom vymýšľa rôzne aktivity, zaujímavé hry, pomáha deťom s domácimi úlohami...
          • po návrate domov je priestor na krátky relax, prípravu na ďalší školský deň a voľnú hru

             

          Netreba samozrejme zabudnúť dieťaťu vysvetliť význam školského zariadenia. Je v poriadku hovoriť s dieťaťom o prirodzenosti občasných zlyhaní a možnostiach ich korekcie, nápravy. Pripravujete tým dieťa na to, aby prípadný neúspech neklasifikoval neadekvátnne , aby bolo schopné zvládnuť adaptabilne záťaž. Podporujete jeho samostatnosť, kedy v určitých aktivitách nebude vyžadovať prítomnosť dospelého človeka, čo určite neskôr oceníte pri domácej príprave na školské vyučovanie. A ak máte nejaké vtipné spomienky na školu a zážitky, ktoré váš predškolák pochopí a porozumie im, smelo mu ich vyrozprávajte. 

           

          Alebo ako nevystrašiť svoje dieťa pred nástupom do školy:

          1. nehovorím dieťaťu, že sa už viac nebude hrať
          2. nevystresujem dieťa s nedostatkom času
          3. nevyhrážam sa dieťaťu školou - škola nie je trest !
          4. nehovorím dieťaťu o neúspechu
          5. nehovorím dieťaťu o mojich zlých zážitkoch
          6. nestraším dieťa so zlými pani učiteľkami
          7. nepodceňujem schopnosti dieťaťa
          8. neporovnávam dieťa s inými deťmi, či súrodencami
          9. nevysmievam sa obavám dieťaťa
          10. nebagatelizujem význam vzdelania

            

          Všetkým rodičom a zákonným zástupcom držíme päste a veríme, že nástup prváčikov bude pre všetkých kladnou skúsenosťou a pozitívnou spomienkou do života každého jedného z nás.

           

          text spracoval školský psychológ

             Mgr. Martina Učníková, Dis.